AKADEMICKÝ MALIAR
STANISLAV HARANGOZÓ

 V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola pre Stanislava Harangozóa možnosť voľnej ateliérovej tvorby príležitosťou, ktorá mu uvoľňovala tvorivý priestor. Pastel svojou technologickou podstatou dovoľoval realizovať jeho tvorivú vitalitu v nespočetných variáciách krajinných motívov, ku ktorým sa pridružili zátišie a figúra. V týchto prácach si overoval svoj vzťah k maľbe, k jej výrazovým možnostiam. Od počiatočnej viazanosti k decentnejšiemu koloritu s blízkym vzťahom k realite postupoval k uvoľnenejším polohám oslobodeným od konkrétnych tvarov, až napokon dospel ku kompozíciám, ktoré boli vyabstrahovanou transpozíciou pôvodného zdroja inšpirácie. V dôsledku toho sa v prvom pláne obrazu ocitla farba – výrazné farebné plochy, škvrny, ich kontrast, rytmus. Rovnako sa uvoľnila i línia; namiesto disciplinovanej, ohraničujúcej tvary zrazu sa uplatnila uprostred farebných konglomerátov, podporujúc, či zdôrazňujúc spontánnosť rukopisu. Autor tieto kompozície pripísal svojmu vzťahu ku krajine a s istou dávkou metafory ich prostredníctvom priznáva i svoje subjektívne pocity.
V spomínanom období – v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch – sa ateliér umelca zapĺňal obrazmi, hoci išlo v tom čase o známeho tvorcu návrhov a realizácií mozaík z prírodného kameňa, ktoré boli podmienené konkrétnymi funkciami priestorov rozličných budov a požiadavkami investorov a architektov. Práca s prírodným kameňom najviac vyhovovala jeho tvorivému naturelu. V nej kulminovali jeho umelecké ambície i aktivity pri spolupráci s architektmi. Vyznačovala sa poctivou technológiou, disciplínou a kultivovanosťou. Technologické požiadavky, rozsah prác a najmä autorská realizácia mozaík si vyžiadali veľa sústredenosti a času. Napriek tomu, ale aj ďalším povinnostiam, najmä pedagogickým, sa neustále vracal k maliarskej tvorbe vo svojom ateliéri. Cieľavedomosť a systematickosť, s ktorými ju pestoval, viedli k tomu, že pomerne skoro nadobudla svoje charakteristické kontúry a dospela k autorskej zrelosti. V deväťdesiatych rokoch, keď už prakticky nejestvovala spoločenská objednávka na výtvarné diela spojené s architektúrou, dostala Harangozóova maľba nový akceleračný impulz. Vznikla príležitosť, vyvolaná aj zmenou podmienok pre výtvarnú tvorbu, sústrediť sa na tento problém a zmocniť sa ho celým svojim tvorivým potenciálom. Popri inšpiráciách prírodnými krajinnými útvarmi a úkazmi sa register maliarovho záujmu rozšíril o urbanizovanú krajinu, najmä mestské, zvlášť bratislavské motívy, figurálne kompozície s dominantným postavením ženského aktu, zátišie i sakrálne námety. Získal možnosť využiť nadobudnuté skúsenosti a naplniť svoje predstavy o maliarskej tvorbe. V maximálnej miere sa snaží využiť vlastnosti pastelu ako výrazového prostriedku, možnosti symbiózy maliarskych a kresliarskych postupov, ktoré pastel aj v kombinácii s inými technikami ponúka v procese tvorby. Nadväzujúc na predchádzajúce roky, rozvíja charakteristické znaky svojej maľby založenej na expresívnej hodnote farby, na farebnom kontraste a štylizácii tvarov, ktoré spolu s rozličnou mierou abstrahovania funkčne podriaďuje námetu či stvárňovanému motívu. Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že autor uprednostňuje vizuálne kvality maľby a kompozície, možno konštatovať, že rovnakou mierou im prisudzuje aj schopnosť určitej výpovede. Snaží sa kodifikovať náležitú mieru vzťahov a možné priesečníky výtvarných a významových hodnôt. V závislosti od námetu, motívu a významov, ktoré im pripisuje, stretávame sa s kompozíciami vyznačujúcimi sa raz prioritou výtvarných motivácií, inokedy zdôrazňujúcimi ideovú podstatu témy alebo funkčný zmysel obrazu.
Pre maliara Stanislava Harangozóa aj v súčasnosti poskytuje najširší realizačný priestor motív krajinného charakteru – prírodný i urbanizovaný. Nachádza v ňom aj najväčšiu možnosť abstrahovania, odpútania sa od predmetnej konkrétnosti, relatívnu voľnosť. Časté prelínanie figurálnych a krajinných motívov posilňuje imaginatívnosť a metaforický zmysel obrazu, zmnoženie jeho významových súvislostí. Súčasná maľba autora, ako prirodzené a logicky zdôvodnené pokračovanie predchádzajúcej tvorby, je koncentrovanejšia, prehĺbenejšia, žánrovo a významovo bohatšia, dokumentuje nové momenty v autorskom profile maliara. 

PhDr. Peter Mikloš

späť na hlavnú stránku